17 Srpen, 2025
Autor: Adam Milo
Fotografie: Adam Milo
Dolomity som vždy bral ako ikonické hory, ktoré treba zažiť nielen z fotiek ale aj na vlastnej koži. Tento výlet bol kombináciou športu, prírody a talianskej pohody. Každý deň priniesol iný zážitok – od pokojných večerov pri západe slnka, cez strmé výšľapy a kamenisté trate až po ranné divadlo pod Tre Cime.
Na začiatok sme to zobrali zľahka. Ubytovali sme sa pri Brixene a rozhodli sa spoznať najbližšie okolie. Bolo to skôr rozcvičenie pred ďalšími dňami – krátke prechádzky, trocha pohybu a hlavne nasávanie atmosféry. Večer prišiel prvý silný moment – západ slnka, ktorý zafarbil dolomitské vrcholy do oranžovo-ružovej. Už vtedy bolo jasné, že tento výlet bude špeciálny.
Na druhý deň prišla prvá väčšia výzva. Zo St. Ulrichu sme sa vydali na legendárnu Secedu. Ja som si vybral o niečo strmšiu trasu, aby som preveril svoje nohy aj môj Rascal. Výšľap to nebol jednoduchý – strmé úseky brali dych, no zároveň ma hnala dopredu predstava panorámy hore. A tá rozhodne nesklamala. Hore sa predo mnou otvoril jeden z najznámejších pohľadov Dolomitov – ostré skalné štíty vyrastajúce z lúčnych hrebeňov. Presne ten kontrast, pre ktorý sem prichádzajú fotografi aj cyklisti z celého sveta.
Tretí deň som prepol na e-bike Zynk Pro a zamieril do blízkeho bikeparku Plose. Úplne iný štýl jazdenia – namiesto dlhého šliapania hore čakali adrenalínové zjazdy. Trate boli poriadne kamenisté, niektoré úseky technicky náročné, ale o to viac zábavné. K tomu výhľady na celé údolie, ktoré človek stíha vnímať medzi jednotlivými úsekmi. Vďaka kapacite baterie 820Wh som si kopec mohol vyšlapat 2x za svoje. Na vrch ide aj lanovka, ale ja to mám rád pekne “za svoje” .Plose ukázal, že Dolomity nie sú len o panoramatických výšľapoch, ale aj o poriadnej dávke adrenalínu.
Štvrtý deň bol skôr vyvážením adrenalínu – krásna cyklotúra z Toblachu. Okruh viedol cez horské lúky až k chate Rifugio Vallandro. A tu nás čakalo zaslúžené odmenenie – pravé talianske cestoviny priamo na horskej chate, pripravené jednoducho, no s chuťou, ktorá človeka po výšľape zahreje dvojnásobne. To sú tie momenty, ktoré robia z cykloturistiky niečo viac než len šport – je to zážitok pre telo aj dušu.
Ďalší deň sme zamierili k legendárnym Tre Cime, azda najikonickejšiemu miestu Dolomitov. Parkovisko stálo 40 € za auto na 12 hodín, preto sme si povedali, že prídeme až večer. Rozložili sme si veci, uvarili večeru a sledovali, ako sa hory ponárajú do súmraku. To bola tá pravá horská romantika. Ráno nás čakalo niečo nezabudnuteľné – divadlo svetla, hmly a dažďa. Každú chvíľu sa scenéria menila, hory sa ukrývali a znovu vynárali. Bolo to, akoby Dolomity hrali vlastné divadelné predstavenie, určené len pre tých, čo si privstali.
Po intenzívnych dňoch v horách sme sa presunuli k Lago di Garda. Tu sme si dopriali pár dní oddychu – užívali si miestne gastro, vychýrené pekárne a samozrejme, ani tu som neodolal a vyskúšal miestne legendárne traily. Musím povedať, že Zynk dostal poriadnu nádielku technických trailov a ja som si taktiež dal poriadny tréning. Iný charakter ako v Dolomitoch, ale rovnako veľa radosti.
Výlet do Dolomitov bol dokonalou kombináciou športových výziev, prírodnej krásy a talianskej atmosféry. Od prvého západu slnka v Brixene, cez strmú Secedu, kamenistý Plose, chutné cestoviny v Rifugiu Vallandro až po rannú hru svetla pod Tre Cime. Dolomity mi ukázali svoju rozmanitosť a potvrdili, že bike je ten najlepší spôsob, ako tieto hory spoznávať.
